Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Prečítané: Inferno

4. january 2017 at 10:05 | Akrim |  Úvahy, postrehy
Článok je jeden veľký spoiler, zariaďte sa podľa toho.


Tak toto je trochu divoká brownovka, už od začiatku sa strieľa, konajú sa naháňačky v aute a nápodobne. Langdon sa zobudí s amnéziou 6000 km od domu, čo je takmer ako keď sa Dave Lister ráno po chľastačke preberie na Saturne či kde to, ale iba takmer. Nečakala som takú akciu hneď zvoleja, ani telenovelovú zápletku tak ťažkého kalibru ako strata pamäti, predošlé knižky predsa boli trochu umravnenejšie, či to sa mi len zdalo? I keď aj tam už tuším Robo padal voľným pádom z lietadla a rozbombardoval vatikánske archívy popri rozbíjaní nerozbitného skla, takže s nejakou šialenosťou už sa v šiestej knižke asi dalo rátať.

Langdon je samozrejme nadmieru konsternovaný, lebo také okno, to chce aspoň absinta prekladať tatranským čajom a brzdiť jégrom a vôbec nechápe, ako by sa také niečo mohlo v Amerike stať. Ale nie, proste na samom začiatku nevieme zhola nič, sme spolu s profesorkom stratení v čase i priestore a len postupne sa k nám dostávajú kusé informácie, z ktorých si máme bez wikipédie a bez priateľa na telefóne vyskladať obrázok. Nevieme a ani netušíme, čo z toho ešte vylezie, keď už na samom začiatku je náš neohrozený hrdina rozstrieľaný na maderu. Celé to komplikuje ešte fakt, že ho strašia všelijaké halucinácie a fantasmagórie, no proste celé je to mega temné, mysteriózne a konšpiratívne. Hneď od začiatku sledujeme aj veľkého zlého padúcha, ktorý má základňu na jachte, takže je jasné, že to nebude nejaký podradný gangsta, ale ozajstný geniálny zločinec. Má aj agentku v čiernom latexe a s čírom, pri ktorej sa pýtate, na kieho boha by profesionálna nájomná zabijačka vyzerala ako vtelené klišé profesionálnej nájomnej zabijačky, ale aj k tomu sa dostaneme. No a ešte potrebujeme sexy asistentku, bo profesor Langdon sa do dobrodružstiev zásadne púšťa len po boku s nejakou fešnou doktorkou, profesorkou alebo inou intelektuálkou. Táto má dokonca IQ 208, to by mohlo na začiatok stačiť. Jaaj a ešte sa tam niekde mihne nejaká gay scéna, čo je asi dostatočne kontroverzné nato, aby to tam nemohlo chýbať, ale to bude asi nepodstatné.

Langdon s tetou doktorkou na svojej honbe za pokladom prirodzene nemajú problém prekabátiť všetkých drsných tajňášov aj s ich zbraňami, opancierovanými dodávkami a dronmi. Popritom lúštia zase raz šifru mistra Leonarda, pričom Leonardo je teraz Dante a svätý grál je vysoko nákazlivý vírus, ktorý má v krátkom čase infikovať celý svet. Hlavná pointa, že Zem je preplnená a ľudstvo v dohľadnej dobe vykape na preľudnenie, je znepokojivo zaujímavá. Nárast obyvateľstva je nezastaviteľný, miesta je tu čoraz menej a rezervy sa míňajú. Zachvíľu si začneme navzájom vystreľovať mozog z hlavy pre sucháre, fľašu borovičky a crack, či tak nejako. Skrátka má nastať zombie apokalypsa, ale nie kvôli zmutovanému vírusu ani jadrovej vojne, ale prosto a jednoducho lebo táto planéta už také kvantum nenažraných ľudí neuživí. Potom už stačí len jeden šialený vizionár, ktorý sa pasuje do úlohy spasiteľa a príde s dokonalým plánom, ako túto pliagu zvanú ľudské pokolenie zastaviť. Podľa neho najlepšie, čo sa momentálne môže ľudstvu prihodiť, je poriadna morová epidémia, ktorá vykántri polovicu svetovej populácie. Pekné.

Langdon sa cíti povinný také niečo riešiť, ale bránia mu v tom nejakí ľudia, ktorí sú nakoniec jeho vlastní a on po celý čas pomáhal opačnej strane, ale šak čo. Nakoniec je to celé jedna veľká habaďúra. Čo aj trochu dáva zmysel, určite viac ako to, že po ňom ide americká vláda a zázrakom sa im darí utekať vycvičeným agentom, vojakom a cajtom. Proste to všetko na neho na chudáka zinscenovala nejaká profesionálna podvodná agentúra, čiže určite lepšie rozuzlenie, než keby v tom boli zapletené aspoň tri tajné kryptofašistické židoboľševické medzinárodné organizácie. Jediní ilumináti v knižke sú WHO, o ktorých aj tak nikto pomaly nevedel, že existujú (aj keď stavím sa, že po vyjdení filmu sa objavili v niekoľkých konšpiračných teóriách, neviem, nechce sa mi zisťovať).

No ale je to celkom sranda, opäť nám boli útržky príbehu naservírované v presne odmeraných dávkách tak, aby sme prepadli falošnému dojmu. Proti tomu ja nič nemám, rada som počas čítania prekvapkaná a občas trocha konšpirácie poteší dušu. Hlavne sa mi ale páčilo, že namiesto možných uletených scenárov nakoniec Dano Hnedý osviežil dej celkom rozumným vysvetlením, kde nenašli Kristovej ženy detí pravnukov krstňa, ani slobodomurársko-iluminátsky stratený bájny poklad, ani v tom nemala prsty americká vláda a dokonca ani NASA.

No a potom ešte pretrpieť otravný záver, kde sa každý tryskajúc čírou úprimnosťou vyznáva z toho, čo cíti, bleh. Nakoniec sa všetci milujú a množia, či vlastne iba milujú, množiť sa nemajú, no ale hlavne sa rozhovoria o svojich najvnútornejších pocitoch, lebo... ja neviem, bez pravidelnej dávky emócii by to asi ani neudržalo na papieri. Prečítame si srdcervúci príbeh o krehkom dievčati, ktoré vlastne nechcelo spôsobiť pandémiu, iba spávalo s jej pôvodcom. A aj to iba preto, že nikomu s IQ pod 200 nedala, lebo ju nepochopil. Na konci sa našťastie nervovo zosype a jej ineligenčný kvocient sa tým pádom asi upraví k normálu, keďže si to predsa len rozmyslela a argumenty podporujúce jej doterajšie presvedčenie sa vyparili do vzduchu, takže šetko fpoho. No a to, že vírus vypustili do sveta a okamžite sa ním nakazilo celé človečenstvo... ech. Super, teraz si tri štvrťka konšpirátorov bude myslieť, že americká vláda potajomky ovplyvňuje pôrodnosť a sterilita je umelo navodený stav s cieľom kontroly a implantovania čípeškov!

Ale aj tak to bolo dobré, ten Brown proste vie namotávať. Ako zvyčajne, napínavé jak guma na trenkách a po tom podivnom počine menom Stratený symbol znovu atraktívne čítanie.
 

Výroba Príšernej knihy príšer

2. january 2017 at 22:46 | Akrim |  Výtvory
Že budem robiť Príšernú knihu príšer som vedela okamžite, ako som zbadala tento kožuch:


Aj to bola súčasť inventára starého domu, ktorý sme za posledný rok postupne ramovali (a vybrakovali). A keď chlpatučkú huňu nikto iný nechcel, pripadla samozrejme mne! Už sa teším, ako si vyrobím nejaké zateplené náramenníky alebo inú srandu, ale najprv išli rukávy na knihu.

V prvom rade som nechcela použiť skutočnú knihu, lebo sa mi to zdalo barbarské a žiadnu poriadnu buchľu kýžených rozmerov aj tak nemám. Preto som si na tento účel zaobstarala drevenú krabicu (formát A4) s pántmi, ktorá sa bude zvonku tváriť ako kniha, ale v skutočnosti sa do nej budú dať odkladať veci.

Chrup príšerky som plánovala vytvarovať z modelovacej hmoty. Náhodou som objavila takéto hotové zuby, takže modelovať budem iba ďasná. Hmota sa ukázala byť asi prešlá, lebo sa s ňou veľmi zle pracovalo, praskala a lámala sa, čiže som nakoniec skončila pri hnetení poctivého slaného cesta z múky, vody a soli.


Zistila som, že zuby sú prilíš dlhé a tak som upírske špičáky v polovici urezala asi takto:


Toto sú ďasná z cesta, ktoré som vytvarovala na krabici a nainštalovala do nich zuby. Podobne som spravila ešte jeden kus, čoby dolný rad zubov a takto som to nechala asi 2 dni schnúť na radiátore.


Hotová zubiská som zafarbila načerveno (chyba) a prilepila zhora a zdola okolo otvárania.


Potom som škatuľu oblepila chlpatou látkou. Napredu som ju zastrihla do hentakých naježených cípov. V hornej časti som srsť nastrihla a vložila pod ňu dve ramenné vypchávky na seba, takže vzniklo niečo ako netvorova hlava. Látku som prilepila naspäť.


Potom niekedy som prišla nato, že ten červený chrup je dosť hrozný a prefarbila ho naružovo. Samozrejme už to nešlo tak jednoducho a pekne, mala som ho spraviť ružový hneď na začiatku. Ďalej som dolepila niekoľko chumáčikov srsti (ktorej sa po strihaní chlpatého kabáta povaľovalo naokolo dosť), aby prechod do tej nechlpatej časti bol pozvoľnejší. A nakoniec som nalepila čierne korálky na miesto očí.


Hotová Príšerná kniha príšer:




December

21. december 2016 at 0:18 | Akrim
+ Bonus!

December je špeciálny mesiac, lebo sa nám k bežným stresom pridajú ešte aj Vianoce a to poteší. A keďže tento rok vychádzajú všetky sviatky na víkend, čo sa určite stáva raz za 50 rokov a preto to musí byť zrovna teraz, tak to bude úplná topka.

A pretože viem, že dokonca roka už aj tak nebude o čom písať, dočkáte sa špeciálne namiesto koncomesačného postu postu predvianočného. A aby sme si (pred)vianočnú náladu vychutnali všetci spolu ešte viac, zostavila som exkluzívne pre svojich čitateľov vianočný playlist! Nezaradila som tam Last Christmas, žiadnu pesničku od Mariah Carry, zvučku z Coca-Coly, Vánoce přicházejí a tak pod. A neje... nedr... nešvacla som tam ani Iné Kafe, Xindla X alebo Chleba od Zóny A. Počkať, tá vlastne nie je vianočná... No proste myslím, že som to dala celkom dobre. Trochu patetické, čo už, ale šak sú blbé Vianoce, tak nefrflite a nebuďte furt negatívni.

Vianočný playlist

A keď už sme pri tom, rovno zhodnotím celý uplynulý rok, aj tak mi to zaberie asi štyri vety. Prvá je, že nič nerobím, lebo nemám vôbec, ale vôbec čas. Celý môj život je len práca, čo ma začína srať, ale viem, že sa to oplatí, tak radšej držím hubu. Bezbrehú nudu celého uplynulého roka dokazuje aj počet článkov, vrátane tohoto 32. No a to je tak všjo, to hovorím len preto, aby som mala aj štvrtú vetu.

A aby tento článok vyzeral obsažnejší, než v skutočnosti je, môžete si zahlasovať v ankete. To je ako vsadiť si, ale nič pri tom nevyhráte. Ale ak ste náhodou leniví písať komentáre, na ktoré ja tak hovädsky a nevďačne odpovedám len velice sporadicky, toto je vaša príležitosť dať o sebe vedieť. Máte v rukách jedinečnú šancu ovplyvniť budúcnosť tohto blogu, ak si myslíte, že nejakú má, lebo ja to neviem, ale dám na vás. PF 2017
 


Prečítané: Drakeni z Pernu

9. december 2016 at 0:19 | Akrim |  Úvahy, postrehy
Ako vždy, keď niečo dočítam, chcem sa so svojimi dojmami podeliť aj s vami ostatnými, tak nech nikoho neprekvapí, že tu nájde súčasti deja. Ak si knihu čítal, môžeš si porovnať mienku a napísať svoj názor v komentároch.

Do prvej (alebo nultej?) knižky série, Dračí úsvit, som sa pustila úplne neinformovaná a nepredpojatá a čisto z názvu som si predstavovala, že asi pôjde o fantasy príbeh na spôsob Stredozemi, najpravdepodobnejšie taký voľaký Eragon. Ale kdeže, bičíz. Oni tam lietali na raketoplánoch v odľahlom vesmíre, geneticky manipulovali všetko, čo malo dna a osídľovali polku galaxie. Čiže na obale bol síce drak, ale vykľulo sa z toho sci-fi ako vyšité o kolonizovaní nejakej zapadnutej planétky v zadku našej galaxie, čo bolo nakoniec dosť milé prekvapenie a vcelku zaujímavé a uspokojivé čítanie.

Rozprávanie nás najprv oboznámi o pristátí vesmírnych lodí na povrchu planéty, rozmrazovaní osadníkov z kryospánku, ich prvých krôčikoch v novom domove... Ty jo, fakticky dobré, nenudila som sa ani nenadávala, že to je ďalší doneba volajúci nonsens. Ľudkovia postupne objavovali nový svet a jeho krajinu, prírodné bohatstvo, faunu a flóru... Skoro každého osadníka sme spoznali po mene, boli to schopní odborníci vo všetkých potrebných odvetviach, ktorí tu majú dokázať naštartovať civilizáciu. Okrem toho sa samozrejme našli sabotéri, ktorí vymýšľali vzbury, snažili sa nabaliť a proste neboli ochotní pracovať vo všeobecný prospech. Bavilo ma čítať si o tomto novom cool svete, ako kolonisti usilovne makali a borili sa s všelijakými očakávanými, ale aj úplne nepredpokladanými problémami. A pomaličky sa dostávame k tomu, ako udomácnili a vycvičili domorodý druh lietajúcich jašteričiek, ktoré okrem toho, že sú ťuťu-ňuňu zlatučké, vykazujú aj istý stupeň inteligencie. Takže z nich bioinžinieri vyšľachtili normálne obrovské lietajúce draky, ktoré potom Perňania vycvičili na boj s parazitmi z vesmíru, yeah.

Takže k tomu by som mala pár poznámok. Áno, vysvetľovalo by to napríklad, ako vznikli draky a to dosť originálne nabúrava konvencie, normálne sa zo scifička dopracovať až k fantasy, respektíve vysvetliť vznik fantasy sveta v rámci nášho vesmíru, ale zároveň sa tam začali pripletať také mierne bludy ako teleportácia, telepatia, telekinéza... proste príliš veľa ezoteriky na jednom mieste. Ale zbrusu nový svet, iné zákonitosti, Zem je ďaleko... ok, berem.

Čiže stále celkom spokojná som dočítala prvý diel, aj keď to nabralo taký nečakaný smer. Ale po prvých riadkoch dvojky som ostala trochu v pomykove. Zrazu z toho bolo na surovku stredoveké fantasy, kde lietali na drakoch a mečovali sa. A Síla (The Force Awakens alebo čo?) ma dorazila úplne, lebo to bolo odveci a nebolo to dobré vôbec na nič. Páni sa rozťahujú na hradoch, zatiaľ čo poddaní na nich robotujú a cálujú desiatky, chlapi bojujú a ženy sú na trtkanie a rodenie detí... Kde sú všetky vyspelé technológie?! Veď vedeli robiť pokročilé genetické manipulácie a lietať na stíhačkach! Mali počítače, dofrasa! Bolo tam, že raketoplány museli rozobrať na materiál, ale... oni sa mečujú a žijú opäť v stredoveku! To by fakt po pár storočiach na planéte, kde nie je zhola nič len z neba padá dážď príživníckych zárodkov, zdegenerovali až tak? Očividne áno. Ľudská pamäť je nespoľahlivá a mnohé nepotrebné veci s každou novou generáciou vykapávajú, to beriem. Tu sa totiž údajne obyvatelia Pernu zdokonaľovali v lietaní na drakoch a kynožení parazita, takže zručnosti naučené na Zemi jednoducho upadli do zabudnutia. Akokoľvek neuveriteľne to znie, na hrobe technologicky vyspelej civilizácie začínajú úplne od piky.

V Dračom lete ešte okrem toho, že sa teleportujú priestorom, začnú veselo cestovať aj časom. Ach, a zase tu máme časové paradoxy, návraty do minulosti a iné wtf veci. Stále to je čitateľné a celkom záživné, ale po tom začiatočnom scifičku už niet ani pamiatky. V tomto bode to pre mňa bohužiaľ stratilo veľa zo svojej atraktivity, keďže sa to naozaj zvrhlo na takého Eragona (Eragon bol až neskôr, ale ja som najprv čítala Eragona), v ktorom ešte aj cestujú v čase. Nemôžem tvrdiť, že to bolo po technickej stránke zle napísané, ale od tohto momentu to začalo byť pomerne predvídateľné a v podstate nijako odlišné od iných fantasy príbehov, čiže najpútavejšou scénou celej knihy bol asi dračí sex. Skoky v čase boli celkom premyslene skonštruované a vytvárali dobrý dejový základ, ale furt sú to skoky v čase, čiže je tam tá omg wtf príchuť.

To prečo sa ľudstvo zrazu zblblo naspäť k podradnému postaveniu žien, by mohlo mať korene v konkrétnej udalosti, keď Kitty Pingová, vrchná genetická inžinierka naprogramovala draky tak, aby bojové boli len samce. Z textu mi pripadala ako Japonka, ale to by bolo jedno, skrátka bola strašná konzerva a chcela, aby ženské boli v prvom rade matkami (a samozrejme sub-kami). Lebo dračie samce sa liahnu iba chlapom a samičky ženám, tým, že teta doktorka preddefinovala účel drakov, dosť jasne vytýčila ženské a chlapské úlohy. Síce v tomto temnom stredoveku niektorí liberáli predsa len jemne nabúravajú stereotypy, napríklad keď znovuobjavia plameňomet a aj baby začnú zostavovať bojové letky, ale najprv Lessu akožto chodiacu maternicu skoro ukameňovali, keď chcela letieť na svojom drakovi.

Ale inak sa im fajne žije v tejto vcelku pokojnej dobe, keď sa paraziti už 400 rokov neobťažovali ukázať, takže pospolitý ľud takým báchorkám už ani neverí. Pekne si spohodlneli vo svojich hradíkoch a mestečkách, kde nemusia skoro nič riešiť, žiadny boj o prežitie ako ich pradávni predkovia pokúšajúci sa zabývať na nepriateľskej planéte. Takže im skôr či neskôr skrsne v kotrbách nápad, že načo vlastne vydržiavajú pažravých politikov, pardón drakenov som myslela, keď tí aj tak hovno robia. Parazita nikto nevidel ani len na obrázku, takže to kľudne môže byť len výplod oligarchov, aby sedľač vyvalila dane naturálie. No a keď sa Vlákna konečne zase rozhodnú padať, začne tá pravá sranda. Pravda, takto nejako by sa asi zachovalo ľudské pokolenie na hocijakej planéte. Takže politika dobrá, ale to cestovanie časom sa zvrhne už úplne, keď Lessa akože skočí časom naspäť o 400 rokov, aby požiadala o pomoc predkov. Má to logickú nadväznosť a vysvetlia sa niektoré veci, ktoré sa stali v minulosti, lebo ich teda pozmenili v budúcnosti, chápeme. Ale keď už tam to cestovanie časom je, niektoré aspekty okolo toho by sa tiež patrilo trochu objasniť. Nájsť konkrétny moment v čase a udržať si ho v mysli určite nemôže byť také jednoduché, ako sa tam tvárili a prečo vlastne sa nevrhá väčšina ľudí do minulosti, aby si vylepšili budúcnosť? Alebo aby načapali svojho chlapa s milenkou, kúpili výhodné akcie, pospali si počas pracovnej doby, etc?

Čo ma zaráža asi najviac, ako môžu nemať spôsob uchovávania informácií! To, čo vyspelí predkovia popísali na kože, samozrejme časom pošlo a rozpadlo sa a nikto tomu aj tak nerozumie (a harddisky za tých pár storočí asi tiež skapali). A tak nie sú schopní ani vypočítať, kedy najbližšie zase spadnú parazity, ani odkiaľ pochádzajú a vlastne či vôbec existujú. A väčšina nafúkaných milosťpánov nedovidí ďalej ako na koniec svojho vypaseného brucha, čiže sa radšej budú tváriť, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí podľa známeho hesla vládnucich štruktúr: "Ak niečo budeme ignorovať dosť dlho, prestane to existovať."

Napriek výhradám, ktoré k príbehu chovám, ma čítanie bavilo a mám v mobile natiahnuté ďalšie pokračovania, takže sa na túto tému asi ešte baviť budeme. Problém je, že cestovanie v čase je v 99,9 periodických % prípadov hovadina, a aj toto smrdí podobne. Neviem, asi som zaujatá voči akýmkoľvek cestám v čase, lebo jediné, kde sa mi to páčilo, bol Primer a to je fakt úlet. Takže zhrnula by som to takto, mindžujem na fakt, že kniha stavia na cestovaní v čase, ale keď akceptujem tento zámer, samotný príbeh bol asi spravený celkom dobre. A nepochybne to bolo zaujímavé spojenie fantasy a sci-fi (aj keď sci-fi bol len úplný začiatok) a pekný pokus zasadiť fantasy príbeh do našej budúcnosti.

Where to go next