Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Kačky

13. january 2014 at 17:35 | Akrim |  Príbehy, zážitky
Bol kryštáľovo jasný mrazivý deň. Jeden z tých, keď mráz vyštípe tvár do červena a zaslzené oči vidia ostro každú hranu. Občas sa ozvalo svieže zasvišťanie korčulí, ktoré sa zahryzli do ľadu a zanechali za sebou mokrú ryhu. Ľadová plocha jazera bola pokrytá tenkou vrstvičkou snehu ako cukrovým popraškom.

Dve dievčatká - sestričky vkročili na ľad. Jedna mala 7 a druhá asi 5 rokov. Držali sa za ruky a pomaly šúchali topánkami po klzkej ploche. Boli samé, bez mamy. Často sa takto túlali - po lese, po dedine alebo zašli k jazerám. Nemali korčule, ale zatúžili sa poprechádzať po zamrznutej vode, dívať sa cez ňu ako cez sklo na jazero uväznené pod tenkým ľadovým plátom.

Blízko jedného brehu nebola zamrznutá vrstva súvislá. V ľade zívala veľká okrúhla diera, tam kde rúrka privádzala vodu zo susedného rybníka. Voda neustále prúdila, miešala sa a nezamŕzala. V tom bazéniku sa kúpali kačky. Dievčatká zvedavo pristúpili tak blízko, až dovideli na okraj tej trhliny. Bol zubatý, nepravidelný a tenký. Ľadu postupne ubúdalo, až tvoril len tenučkú škrupinku namočenú vo vode.

Sestričky pristúpili ešte bližšie. Od okraja diery ich delilo asi jeden a pol metra. Ľad pod ich nohami bol krásne čistý a priehľadný, nezbrázdený koľajničkami korčulí.

Ako blízko k diere môžu ísť, aby ľad nepukol? Popošli ešte kúsok. Bol stále dosť pevný. Tak ešte jeden. Jeden malý krôčik po druhom. Držali sa za ruky. Bola to hra. A v diere plávali kačičky. Ďalší, miniatúrny krôčik...

"Choďte preč od tej diery!" zakričal neznámy ujo nahnevane. Pokazil hru. Dievčatká sa ho zľakli a odstúpili od diery. Pred zlým ujom utiekli.


To sa stalo pred mnohými rokmi. Na ten zážitok zabudla. Ale nie úplne, neskôr sa spomienka vrátila. Keď bola staršia a múdrejšia. Vedela, že by vtedy išli tak ďaleko, až kým by sa ľad nepraskol. Keby ich náhodný človek neposlal preč. Skúšali by, pokiaľ až by to išlo, pokiaľ by ich ľad držal. Lenže vtedy už by bolo neskoro. Prepadli by sa do ľadovej vody. Diera by ich zhltla a kačky by mali viac priestoru na plávanie.

Predstavila si paralelný vesmír, v ktorom sa ľad preboril a dievčatká sa utopili. Tie isté osoby, ktoré teraz viedli svoje životy a mali plnú náruč plánov. Ich úbohú mamu, ktorej by to spôsobilo nesmierne trápenie. Nikdy by nemohla byť pyšná na svoje deti, čo z nich teraz vyrástlo. Keby sa ujo nepozeral, keby spravili ďalší ľahkovážny krok...


Dievčence nič nechápali. Vyrušené od hry a nahnevané na kričiaceho uja odbehli domov a vyrástli.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement