Kniha

28. march 2014 at 12:00 | Akrim |  Príbehy, zážitky
Poviedka na tému: Kniha, najlepší priateľ čitateľa

podľa skutočnej udalosti


Kniha ležala zatvorená na stole. Vyzerala úplne neškodne - s obyčajnou hnedou obálkou, jednoduchým nadpisom, obdratými rožkami - a veľmi lákavo. Bola to tá kniha, ktorú bezmyšlienkovite vezmete do rúk, dotýkate sa jej a cítite jej upokojujúcu ťarchu. Hladkáte jej tvrdé ošúchané stránky, zaplnené úhľadnými riadkami hranatého písma. Najlepší priateľ čitateľa. Verný, úprimný, večný.

Žena vstúpila do miestnosti a opatrne sa posadila. Ruky so zaťatými päsťami zložila do lona a obozretne sa poobzerala po izbe. Pôsobila váhavo, trochu odmietavo, nie však vystrašene. Sedela bez pohnutia, iba jej rozrušený pohľad neúnavne blúdil izbou. Mala 36 rokov.

Keby na jej mieste sedela iná žena, natiahla by ruku. Zdvihla by knihu zo stola, chvíľu ju prevracala v dlaniach, bruškami prstov obtiahla písmená vystupujúce z koženej obálky - aby napokon podľahla a začítala sa do jej obsahu. Takou ženou kedysi bola. Dievčaťom...Vtedy bola ešte dievča. Ale to už skončilo. Teraz žila iný život. Žena len meravo civela na knihu a nehýbala sa.

Jej pohľad zavadil o okno. Bolo staré, zájdené a netesné, s dreveným rámom, z ktorého sa odlupoval suchý náter. Muselo mať viac ako 22 rokov. Vzbudzovalo v nej pocit niečoho zlého, cudzieho a nepriateľského. Vzduch v izbe bol ťažký, zatuchnutý. No nevstala, aby okno otvorila.

Odvrátila hlavu. Obraz na stene. Bola na ňom jednoduchá váza s kyticou lúčnych kvetov. Kvetiny boli vyvedené v sýtych farbistých odtieňoch, ich jemné lupene pofŕkané farebnými fliačikmi. 1937, stálo vedľa mena autora. Veľmi starý obraz, veľmi zlý. Nepríjemný pocit sa ešte prehĺbil. Po krehkých okvetných lístkoch stekali kvapky krvi...

Zhlboka sa nadýchla. Na stole ležalo pero. Obyčajné, nevinné, nahraditeľné pero. Človek ho vyhodí a kúpi si nové. Možno ho dokonca kúpili len včera, lebo staré sa vypísalo. Celkom nové pero... S potešením po ňom siahla a obracala ho v prstoch. Ten dotyk bol taký príjemný, že sa uvoľnila.

Pohľad jej zaletel k časopisu na stolíku. Časopis bol v poriadku. Načiahla sa za ním, veľmi obozretne, aby sa nedotkla háčkovaného obrusu. Háčkovaná dečka, nič dobré. Vyzerala starodávne, ošumelo. Viac než 22. Veľmi nepriateľské, nedobré, zlovestné... Pozor na dečku. Pero, ktoré otáčala v prstoch, jej vykĺzlo a kotúľalo sa po stole. Konečne sa zastavilo, priamo na bielej háčkovanej dečke. Nezvihla ho. Nemohla sa na tú ohavnú hnusnú dečku pozerať. Nesmie sa jej dotknúť.

Kútikom oka zazrela starodávnu lampu. Pred svojimi očami ju videla orámovanú smolnou, nečistou temnotou. Na poličke ležal gramofón, znepokojujúci a hrozivý. Starý. Tie predmety ju desili a nikto na svete by ju nedonútil, aby sa ich dotkla. Tie veci boli zlé. Patrili do ohavného, čierneho sveta. Pred číslom 22. V jej svete boli všetky veci svetlé, vľúdne a kladné. Veci zo starého sveta v ňom nesmeli byť.

Zbadala stolový kalendár a s uľahčením po ňom siahla.

Táto žena mala 36 rokov, vedela sa dokonale ovládať, viedla normálny usporiadaný život. Len veľmi zriedkavo sa staré spomienky predrali na povrch. V jej živote bolo všetko presne stanovené a vďaka tomu našla pokoj. Musela sa vyvarovať len zlých vecí. Nesmela sa s nimi dostať do kontaktu, nemohla ich vpustiť do svojho nového života. Bolo to životne dôležité. Nikdy, nikdy, nikdy sa nedotýkala starých, zlých vecí. Nikdy.

Všetko staré pochádzalo z doby predtým, z jej predošlého života, ktorý bol nedobrý, nečistý. Vtedy, pred 22 rokmi (6. augusta) jej urobil hroznú vec a nič už nikdy nebolo ako doposiaľ. Ale to sa stalo v jej starom živote, ten bol zlý... To už dávno neexistovalo. Teraz žila úplne iný život, dobrý život. Len staré zlé veci, pozostatky toho predošlého, ju mohli ohroziť. Ale ona sa vedela brániť. Nesmela sa ich nikdy dotknúť. Viac ako 22. Vedela, že kniha na stole je jej nepriateľ. Nevzala si ju, aby si ju prečítala.

Žena odišla z miestnosti a kniha zostala ležať nedotknutá na stole.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Casion Casion | Web | 1. april 2014 at 19:02 | React

Veľmi zaujímavá poviedka, pekne napísané :-) Ja osobne by som zrejme vek spomínanej ženy uvádzala inak, napísať iba takto číslo mi príde trochu neosobné, ale to je iba môj názor :)

2 Terka Terka | Email | Web | 4. april 2014 at 20:13 | React

Páni, je to moc pěkná povídka :-) nikdy bych nenechala knihu jen tak ležet na stole, navíc tak dlouho. Mimochodem, opravdu moc se mi líbí, jak popisuješ :-)

3 Akrim Akrim | Email | Web | 5. april 2014 at 10:25 | React

[1]: Ďakujem. Ja som veľmi rada za tvoj názor. :) Nerozumiem však úplne, ako to myslíš... Ako by si vek napísala ty, aby to bolo osobnejšie?

4 Vendy Vendy | Web | 10. april 2014 at 12:44 | React

[3]:Možná to napsat slovy, ta číslice je taková moc odměřená.
Povídka jako taková se mi moc líbila, se stopou hrůzy a tajemství, trochu děsivá a přitom reálná. Je zvláštní, jak různými způsoby se člověk vypořádává s tísnivými vzpomínkami. Velmi velmi dobrá povídka, umíš nejen šít, ale i psát. :-)

5 Akrim Akrim | Email | Web | 14. april 2014 at 23:02 | React

[4]: Ďakujem za pochvalu. :) To je pravda, čo píšeš. Ľudia sa s niektorými vecami vyrovnávajú len ťažko, ak vôbec. A každý to musí dokázať po svojom.

V tomto prípade by asi bol ten vek napísaný slovom naozaj vhodnejší.
Nikdy si nie som istá, ako s týmito číslovkami zaobchádzať... Väčšinou sa riadim tým, čo nás učila slovenčinárka, že čísla do desať máme rozpisovať a väčšie môžeme písať číslicou. Neuvedomila som si, aký efekt môže takýto "detail" vyvolať. Ďakujem za radu. :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement