Dnes

27. may 2014 at 22:31 | Akrim |  Príbehy, zážitky
Milujem Slniečko, ale ono mi môj vrúcny cit neopláca. Viem, že sme nažive na tejto planéte len vďaka nemu, ale zároveň sa správa veľmi neohľaduplne, povedala by som až agresívne. Pekne som sa ponatierala mastným smradľavým krémom, ale Ono sa rozhodlo, že si z toho nebude nič robiť a úplne ma spálilo. Do chrumkava. Do odtieňa vyzretej paradajky. Bolí ma obliecť si tričko, sprchovať sa alebo upažiť. Spať môžem len na bruchu. O nosení tašky na ramene nemôže byť ani reči. A v návale úprimnosti poviem, čo je pre mňa najväčším utrpením: podprsenka. Včera v práci už som to nevydržala a ten nefeministický obmedzujúci kúsok oblečenia skryla do kabelky. Predsa pod pracovným plášťom nič nevidno. Dnes som nato išla ešte radikálnejšie a vyriešila to voľnou košeľou. No čo, ako sa u nás ľudovo hovorí, sral to pes.

Horšie to bolo, keď som sa zašila do umyvárky v zamestnaneckej šatni. Ponatieram si chrbátik chladivým krémom, to bude žúžo. Aj bolo, kým mi tam nevpadla upratovačka. Teraz ruku na srdce: za celú svoju existenciu, čo tam som (rovná sa asi tri týždne) som v šatni ešte jakživ nikoho nestretla. Mám úplne inak pracovné časy ako všetci ostatní. Tá šatňa je vymretá. Úplne odizolovaná. Medzičasom sa stala takým mojím útočiskom, kde si nikým nerušená môžem napríklad ponatierať boľavý chrbát. Ale upratovačke to asi nikto nepovedal. Vtrhla mi tam práve v najlepšom, keď som bola celá povyzliekaná a namazaná pol centimetrovou vrstvou bielej gebuziny.

Slabšie povahy, radšej ďalej nečítajte, najmä ak práve jete!

Keď už o tých gebuzinách... Vraj je naša profesia veľmi rozmanitá a človek sa neustále stretá s niečím novým. Tentokrát to bol obrovský päťlitrový sáčok plný tekutiny farby vanilkového mliečka. Punkcia ascitu - hnisavý, mliečne mútny materiál, podozrenie na malignitu. Týmto ďakujem svojej kolegyni Graciele za jej umelecké postrehy o milk shakoch.

Metro, ktorým som dnes išla domov, vydávalo zvuky ako delfín! Vážne! Takéto.

No a ešte som bola na klavírnom koncerte učiteľov z umeleckej na miestnej škole. Všetky skladby, ktoré sa tam hrali, boli veľmi zložité, samé majsterštüky klasickej hudby, ktorej rozumiem ako koza petržali. Tá hudba bola krásna, dychberúca, ale žiaľbohu voľakde nad môj pochop.

Najsilnejšie na mňa zapôsobila asi skladba Preludium and allegro e moll pre husle a klavír. Chvíľami to bolo také hlučné, až som sa bála o zdravie buď svoje alebo tých huslí (ja viem, že to tak má byť!). Nechápte ma zle, veľmi sa mi to páčilo. Bolo to naozaj veľkolepé a strhujúce a všetky mysliteľné superlatívy, ale ja ako kultúrny neandertálec sa musím vyjadriť takto: myslela som si, že ma tá hudba zabije. Keď sa to blížilo k vyvrcholeniu, husle škrípali tak hlasno a neodbytne, ako niečo skapínajúce a z toho dramatična mi praskali živé nervy v tele.
Toto je tá skladba a nahrávka neznie ani z desatiny tak monštruózne.

Ešte sa mi veľmi páčila Etuda c moll, opus 10 od Chopina. Vážna hudba na mňa máva taký psychotropný efekt, že vidím veci. :D Pri zvyšných Chopinových dielach to boli skôr mesačné jazierka v tôni lesa, zatratená láska a podobne, ale pri tejto som si predstavovala šialeného vedátora, ako uskutočňuje svoje diabolské experimenty, muhaha.


Aký máte vzťah ku klasickej hudbe? Má ešte niekto okrem mňa pocit, že je to nad jeho chápanie? :D
 

1 person judged this article.

Comments

1 Aerosol Aerosol | Web | 27. may 2014 at 23:19 | React

V akej krajine sa vlastne nachádzaš, ak sa smiem spýtať? :)
Našťastie, na mňa vážna hudba nemá takýto vplyv a aj keď ju zvyčajne nevyhľadávam, rada si vypočujem Bachovu Toccatu a Fugue v D minor. Celkom však zdieľam tvoj pocit, že je vážna hudba nad tvoje chápanie. Málokomu je súdené ju naozaj pochopiť a ja medzi nich tiež nepatrím :D

2 Akrim Akrim | Email | Web | 31. may 2014 at 21:28 | React

[1]: Bývam doma, ale do školy chodím do Viedne.
No ja si myslím, že je to fakt zložitá záležitosť. Takže si tiež radšej pustím nejakú urevanú pesničku z rádia a nemusím nič chápať. :D Navyše je tá vážna hudba naozaj akási...príliš vážna, nie? :D

3 Vendy Vendy | Web | 3. june 2014 at 10:28 | React

Tak to hlučné bylo asi avízované allegro. Preludium by mělo být naopak jemné, oni to zřejmě skloubili dohromady. :-D  :-D
Klasickou hudbu občas poslouchám ráda, ale spíš jemnější kousky, Mozart a tak... :-D  :-D
Na spáleniny ti nic neporadím, myslím že sis poradila sama, stejně se to musí hlavně přetrpět a počkat až bolest povolí - a příště si dáš určitě pozor, aby ses znovu nespálila. Sluníčko dovede být občas škodolibé! ;-)  :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement