Postupne sa sťahujem na adresu: http://akrim.underald.net/


Sunshine

20. may 2014 at 23:16 | Akrim |  Príbehy, zážitky
To je slovo, ktoré podľa mňa vystihuje dnešok. :) Celý deň mám takú podozrivo piatkovú náladu. Vysvetľujem si to tým, že sa blíži leto, všade už vidno náznaky.

Doobedie som síce opäť strávila zavretá v labáku, kde o žiadnom shine nemohlo byť ani reči, a o sun už vôbec nie. Zažila som si aj rušné chvíľky. Myslím, že som si práve v pohodičke napĺňala cytocentrifúgu, keď sa mi zazdalo, že vedľajšia miestnosť naraz stíchla.
"Nadja?"
Nič.
"Graziela?"
Ticho.
Uff, tuším som tu zostala úplne sama. Tak fajn, jednoducho dokončím, čo mám načaté a dovtedy sa hádam kolegyne vrátia a... no uvidíme. Veď som tu ešte len druhý týždeň. Povedzte to ale tým vzorkám, ktoré sa zrazu neúnosne nakopili na stole. Dosť som znervóznela, stále nikto nechodil a ja som si tam pripadala ako nejaký votrelec. Konečne sa otvorili dvere. Ale nie, to bol len ďalší poslíček a vyložil mi pod nos plný kôš nových vzoriek.

Nebuď lama, povedala som si. Prevezmi zodpovednosť. Na toto ťa predsa v škole pripravovali. Aspoň teoreticky. Tak som si vyhrnula rukávy, len obrazne samozrejme, s potenciálne infekčným materiálom sa nepatrí pracovať s holými rukami. Jedna časť môjho mozgu si bola istá, že vie, čo robí. Ale stále tu bola tá druhá, ktorá bola celá vyhúkaná z toho, že je to teraz celé iba na mne. Každá jedna vzorka predstavuje živého človeka. Nedramatizuj, nadávala som si. Vždy rozmýšľam nad hlúposťami, keď sa mám sústrediť.

No a potom som sa do toho nejako dostala. Šup, šup, toto tamto a bolo. Objavila som svoj vnútorný rytmus, len mi tak všetko išlo od ruky. Učinila som objav rádia a vypeckovala ho tak, že prehlušilo všetky prístroje. Cítila som sa ako pani vo svojom vlastnom malom kráľovstve.

Keď sa vrátilo zvyšné osadenstvo, Graziela skamenela vo dverách.
"Ty ešte žiješ?" spýtala sa neveriaco. :D
Bola som na seba fakt pyšná. Odteraz už si budem veriť.

Po práci som mala voľno zo školy, tak som bola pre zmenu... na prednáške. :D Baša ma zobrala na ich univerzitu na prednášku z biochémie. Zakiaľ si písala poznámky, ja som sa kŕmila jogurtom s piškótmi a uvažovala o tom, že je vlastne veľmi smutné, ako sa nechytám, aj keď biochémiu som mala už v prvom semestri. Potom sme išli na archeologickú fakultu, kde majú na chodbách monumentálne kostry dinosaurov a všelijakých pravekých zverov!

Vracali sme sa na stanicu a mne sa ešte nechcelo ísť domov, keď Baša úplne odveci spomenula nejaké jazero pri novodostavanej konečnej stanici fialovej linky.
"Tak pome," navrhla som. A fakt sme išli.

S každou ďalšou zastávkou to za oknami vyzeralo čoraz menej ako hlavné mesto. Nejaké chatky, záhradky, veľké pole. Otočila som sa a zistila, že sme vo vagóne zostali sami. Prešli sme poľom a zastali v cieli. Naozaj je to Mesto na jazere.
"Ako keby tu zastal čas," vyjadrila sa Baša nečakane poeticky. Ja som tiež mala podobný postapokalyptický pocit. Je to tam ako koniec sveta, iba betónový most s traťou, vybagrované jazerá a stavenisko. Zrazu zmizli všetky tie davy, ktoré človeka doslova hlcú vnútri mesta.

Po akýchsi improvizovaných schodoch sme vyšli až k nádržiam. Voda v nich mala nádhernú azúrovú farbu, ako je to možné? Je to vlastne obrovské štrkovisko, obkľúčné pletivom a stavebnými strojmi. Ale svojím spôsobom ma to miesto veľmi fascinovalo. Slnko zošikma svietilo na hladinu a voda sa nádhrne ligotala. Na voľnom priestranstve pofukoval vánok. Štrkové dno tvorilo akýsi zráz a vedľa jazera sedel veľký trávnatý kopec. Ak tá voda nie je rádioaktívna, tak je to dokonalé miestečko na kúpanie. A ľudia sa tak radi bijú o svoj meter štvorcový na brehu špinavého Dunaja.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Erička Erička | Web | 22. may 2014 at 16:37

Tak tam muselo být krásně, hned bych si tam šla zaplavat :)

2 Vendy Vendy | Web | 26. may 2014 at 9:40

Myslím, jestli to nebyl zatopený pískový lom, ty mají krásnou čistou vodu. Vidíš, máte vychytané místo na koupání, jen si ošetři, jestli se tam ještě nepracuje.
K práci - asi bych byla stejně zmatená, a nevěděla jak začít, ale chytla ses dobře a našlas svůj systém. Teď už to bude jen lepší!
Máte tam zajímavá jména, Graziela, Baša...

Město na jezeře, to zní malebně. :-)  :-)

3 Akrim Akrim | Email | Web | 31. may 2014 at 21:38

[2]: Je to zatopený štrkový lom. :) A naozaj sa to tam volá Mesto na jezere.
No a meno Baša je vlastne celkom bežné, je to skratka od Barbora.

Comments are closed.


Actual articles

Advertisement