Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Ako bolo v Piešťanoch

23. june 2014 at 23:27 | Akrim |  Výlety
Posledný cyklovýlet pred veľkými prázdninami sme natesnali niekde medzi moju skúšku, svätojánske hody a M-ovu obhajobu bakalárky. Cieľom bolo tentokrát naše pekné kúpeľné mestečko Piešťany, hoci podľa jedného domáceho pána z parku je to hlúpe malomesto, kde si ľudia o sebe veľa namýšľajú a on osobne si zamiloval naše rázovité Záhorie pre jeho jednoduchosť a otvorenosť. :D Nech je ako chce, výlet sa nám vydaril, aj keď nám teda dal riadne zabrať! Ale to bol asi želaný efekt, potrebujeme predsa tú onú, kondičku. Bez mapy a na slepo, otočili sme to za dva dni a spravilo to celkom cez 200 kilometrov (proti vetru! po kopcoch!!).


Čo bolo super:
1. Cesta dole z Bukovej, 10 km sme preleteli mihnutím oka! 35 km/h je veľmi príjemná cestovná rýchlosť.

2. Kebab v Dechticiach za 2 eurá, thaiské karí v Trnave v čínskom bistre a vlastne všetky jedlá, ku ktorým sme sa dostali a vďačne zbaštili. :D

3. Lehátka na námestí vo Vrbovom, kde sme si trochu povegetili. Nemá cenu šlapať celý deň, cez poludnie pauzujeme a horúčavy prečkávame v tieni. Spestrenie nám ponúklo malé predstavenie na križovatke. Križovatka bola prehľadná, no i tak na nej - nepochybne v dobrom mienení - umiestnili zákernú stopku, ktorú pochopiteľne veľa vodičov ignorovalo a iba pribrzdilo. Hneď za križovatku sa pravdaže postavili dopraváci, aby mohli buzerovať, pardón, chcela som povedať pomáhať a chrániť. Hodnú chvíľu sme zo svojej vyvýšenej pozorovateľne sledovali toto dianie. A vypozorovali sme, že zárobok sa im v ten deň naozaj vydaril, lebo zastavili takmer každé druhé auto. Super bolo, že sme tesne pred inkriminovanou križovatkou zabočili do už spomínaného parku s lehátkami a veľmi pravdepodobne tak ušetrili tých pár korún, čo sme mali so sebou na jedlo. Ej, to bolo o fúz.

4. Piešťany. Oni sú tie Piešťany také pekné milé mestečko, stvorené na prechádzky po ostrove či potulky uličkami. Môžete stretnúť napríklad drevenú veveričku, zarastený amfiteáter (eventuálne s bezdomovcom chrápucim na schodoch) alebo romantické jazierka a pramene v kúpeľnom parku. Ako pamätník zašlej slávy stojí kedysi honosný kúpeľný dom Slovan, teraz už len veľmi atraktívna rozpadajúca sa ruina (milujem ruiny! Je so mnou niečo v neporiadku?).

A čo je tam ešte? Obchody! Vždy, keď som bola v Piešťanoch, niečo super som si tam kúpila, lebo oni tam proste majú úžasné obchody s úžasnými vecami. Aj ja chcem doma také obchody!

5. Sĺňava, západ slnka nad vodou, čajky preháňajúce sa ponad hladinou. Idylka. Tam sme strávili noc.


Čo bolo menej super:
1. Cesta hore na Bukovú.
2. Vietor a kopce.
3. Kopce v Naháčovi (Naháči? Fakt sa to tak volá).
4. Kopce v Dechticiach.
5. Ďalšie kopce v Chtelnici.
6. Kopce vlastne celou cestou až do Vrbového. :D
7. Protivietor z Trnavy až domov.


Čo bol úplne najhorší zážitok na svete, z ktorého mám doživotnú traumu:
V noci mi do topánky vliezol slimák! Verte mi, nie je to príjemné zistenie. Ja viem, stávajú sa aj horšie veci. Ale aj tak to bolo príšerné! Dostala som menší hysterický záchvat (prepáč, M). Je možné, že som fňukala, ako sa tých tenisiek už nikdy v živote nedotknem. A už vôbec nevyleziem zo stanu obkľúčeného slimákmi... Každopádne, veľmi ma to rozrušilo. Noc, tma, chcem sa ísť vycikať. Chystám sa našuchnúť si tenisku, to teplé, suché, bezpečné útočisko a namiesto známej pevnej textúry nahmatám niečo mäkké, slizké a mazľavé. Bŕ. Z toho sa tak skoro nespamätám. Ja viem, že môj strach je čisto iracionálny, ale plže sú v mojej stupnici iracionálnych fóbií vysoko. A týmto tie potvory ešte postúpili. Až doteraz som netušila, čoho sú schopné. Ale prinútila som M-a desaťkrát baterkou skontrolovať a prehmatať jeho tenisky, lebo svoje si neobujem v žiadnom prípade a všetko dobre dopadlo. Ráno mi obúvanie trvalo asi polhodinu, lebo som to musela znova predýchať a na uistenie ešte niekoľkokrát zasvietiť dovnútra. Ale som tu, silná a zocelená.


Čo sme ešte videli a sotva stojí za zmienku (ale mne sa to zdalo super:D):
1. Gigantický krovinorez, ktorý si to šinul po asfaltke a obrovskými zubami pritom zrezával vetvy stromov vytŕčajúce do cesty.
2. Bábi cestovateľku. Starenka ohnutá do pravého uhla s reflexnou vestou po kolená si to len tak štráduje po výpadovke a ťahá za sebou tašku na kolieskach.

Zátišie s jazierkom na Piešťanskom ostrove.

Bývalý kúpeľný dom Slovan.

Zrodenie človeka z mora za úsvitu vekov... aneb večerné kúpenie. 

Západ slnka nad Sĺňavou. 

Jééj, ďalšie staré domčeky, Trnava. 
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 vrania vrania | Email | Web | 24. june 2014 at 21:26 | React

Tak toto som nemohla len-tak prebehnúť pohľadom =D My máme dobré obchody? Nuž, možno by som sa pridala, keby som tu nejaký čas, ehm, od narodenia, nebývala a takmer nikdy v nich nič nenašla. Na druhú stranu, zasa tak často ich nenavštevujem...
Ale inak súhlasím s tvojím názorom návštevníka. Zbožňujem prechádzky tuná u nás (teda, vlastne všade). A pri Sĺňave som pred pár mesiacmi po rokoch bola a vyrazila mi dych. Človek za ten čas aj zabudne, akú veľkú mláku má kúsok od domu =D

2 Erička Erička | Web | 25. june 2014 at 20:04 | React

Pěkné fotečky, v Piešťanech jsem byla na hudebním festivalu, myslím že v roce 2012 a v Trnavě bydlela moje mamka, pak se odstěhovala zpátky na Moravu :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement