Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Čerešňový bozk

4. june 2014 at 23:29 | Akrim |  Príbehy, zážitky
Májová poviedka k Terkinmu aktuálnemu zadaniu. Mala som veeeľký problém s romantickým príbehom. Aj s písaním celkovo. S výsledkom nie som spokojná. Viem, že Kvestor nie je žiadne meno a ešte to aj znamená niečo iné, ale mne sa to ako meno páči a navyše som nemožná vo vymýšľaní mien postáv. :D



Mirabela sa začudovane zahľadela do zrkadla. Na vylešetenej lesklej ploche uvidela udivenú bledú tvár s jemnými črtami, veľkými modrými očami a zružovelými lícami. Veľmi ju to prekvapilo. Takže toto som ja? Na zrkadliacej hladine vody nikdy nevidela svoju tvár s toľkými detailami. Rozoznala dokonca zopár zlatavých škvrniek roztrúsených na svojich lícach. Spomenula si, ako jej raz Kvestor vravel, že má pekné pehy. Ale odkiaľ sa tu berú zrkadlá?

Odrazu ucítila jemný dotyk. Strhla sa a jej zrak sa zastavil na veľkej silnej ruke, ktorá ju držala za zápästie. Kvestor? Čo tu robíš?

Poď, povedal naliehavo a ťahal ju za ruku. Musíme ísť na sobáš.

Na sobáš? Až vtedy si všimla svoje oblečenie. Šaty z načuchranej bielej čipky jej splývali v mnohých vrstvách až po dlážku, tvár lemovaná snehobielym závojom ako speneným vodopádom. Takže môj otec nakoniec privolil? Zvolala radostne. Ale ako...? Úžas na jej tvári vystriedalo obrovské nadšenie. Tomu nemôžem uveriť! A čo je toto všetko? Odkiaľ sa berú tie šaty? Ničomu nerozumela. Kvestor by si nikdy nemohol dovoliť takýto prepych a jej otec toho chlapca predsa nenávidel.

Kvestor ju chytil za obe ruky a pozorne sa jej zahľadel do očí. Mirabela, vyriekol. Na to teraz nesmieš myslieť. Nič z toho v tejto chvíli nie je dôležité. Toto je náš svadobný deň. Jediné, na čom záleží, sme my dvaja.

My dvaja. Pozrela do zrkadla. Kvestor a ona v svadobných šatách. Ten obraz bol taký nádherný, že naň nikdy nechcela zabudnúť. Potom sa jej však hlavou mihli ďalšie obrazy: hnevom skrivené črty jej otca a jeho tvrdý neústupčivý výraz; Kvestorova zaťatá tvár a jeho vzďaľujúca sa silueta; syčanie hada a prenikavá bolesť...

Mirabela! Volal Kvestorov hlas akoby z diaľky. Na všetko zlé zabudni, prosím. Nemysli na nič z toho. Sľúbiš mi to? Omámene prikývla. Jej milovaný sa sklonil a pobozkal ju. Jej poslednou myšlienkou bolo, že vzduchom sa znášajú lupene kvetov.


Mirabela vedela, že musí niečo urobiť, inak jej pukne srdce. Určite existuje riešenie. Nemôže to dopadnúť takto, to nedopustí. Nejakým spôsobom musí presvedčiť svojho zadubeného otca, že Kvestor nie je povaľač a zloduch, za akého ho on považuje. Otec si želal, aby sa vydala za nadutého lekárnikovho syna, ale ona v tejto veci mala jasno a nemienila sa tak ľahko vzdať. Otec to musí pochopiť. Nikdy si nevezme toho nafučaného hlupáčika, ktorého nemá ani trochu rada. Radšej zomrie! Musí len nájsť nejaký spôsob ako otcovi otvoriť oči...

Lenže čas ubiehal a jej tatko bol stále zaťato neoblomný. Odmietal sa na tú tému vôbec baviť. A keď ho Kvestor prišiel požiadať o Mirabelinu ruku, vyhodil chlapca ako prašivého psa. Vraj taký ako on sú spoločnosti len na príťaž. Ale Kvestor nebol ako jeho nepodarený otčim, z ktorého sa stal ožran a povaľač. On predsa nemohol za chyby svojho rodiča. No podľa Mirabelinho otca sa zlá krv dedila a v jeho očiach bol mladý Kvestor rovnaký naničhodník. Mirabelino odhodlanie sa pomaly menilo na zúfalstvo. Mladí boli čoraz nešťastnejší a báli sa, že čoskoro už nebudú môcť byť spolu.

Príležitosť na seba nechala čakať, ale napokon sa zjavila. V dedine sa malo konať stavanie výročného kríža na pamiatku veľkého požiaru pred 30 rokmi, počas ktorého zahynul jej strýko, otcov malý braček. Tá spomienka bola pre neho posvätná a postavenie nového kamenného pamätníka sa stalo zmyslom jeho života. K miestu, kde doteraz stával starý drevený kríž, nosil každý deň kvety a modlil sa. Ak sa Kvestor vyznamená pri jeho obnove, otec sa naňho bude dívať ako na hrdinu.

Celá bez seba to Mirabela svojmu milému bežala povedať, nechcela premeškať už ani minútu. Vysoká tráva šušťala pod jej bosými nohami a ohýbaná vetrom syčavo šeptala. Vlnila sa a krútila, ovíjala sa jej okolo nôh... Pozrela dolu a zbadala tenké hladké telíčko mihajúce sa ako rybka v lese rias. Pocítila ostrú bolesť v lýtku, pri ktorej sa jej podlomili nohy. S dusivou úzkosťou na okamih zazrela ploskú hranatú hlavu s dvoma korálkovými očami a dlhým hadím jazykom. Niekde na pozadí otupených zmyslov počula zlovestné syčanie, alebo sa jej to len zdalo? Kútikom oka zachytila kmitajúci chvost miznúci medzi steblami trávy.

Cítila sa slabá ako muška. Telom sa jej šíril otupujúci chlad. Musela si ľahnúť, pretože jej prišlo nevoľno. Zložila hlavu do trávy a nad sebou videla jasné nebo. Malo farbu nezábudiek, aké raz pre ňu Kvestor natrhal. Kvestor, kde si? Zašepkala. Bola jej zima. Všetko vnímala akosi skreslene. Na bledej nohe sa jej červenel prúžok krvi ako rubínový had. Had. A opäť počula to zlorečiace syčanie, ako by sa ozývalo priamo v jej ušiach. Zavrela oči a jej vedomie odplávalo niekam ďaleko, preč od vlhkej trávy a hadieho syčania. Stála pred veľkým lesklým zrkadlom. Začudovane sa dívala na svoju vlastnú zmätenú tvár. Ale potom prišiel Kvestor a upokojil ju. Všetko bolo v poriadku, konečne sa vezmú. Kvestor je pri nej. To tie svadobné šaty ju robia takou nervóznou. Pobozkal ju a všetko ostatné zmizlo.

Ležala vo vlhkej tráve pod rozkvitnutou čerešňou a pripomínala spiacu vílu. Na jej tvár sa zniesol jeden miniatúrny snehobiely kvietok a pristál jej na studených perách ako prvomájový bozk.


P. S.: Viem, že to o tých hadoch je tiež hovadina. :D Mrzí ma to, ale chcela som, aby to bol had.
P.P.S: Viete, že Mirabela je čerešňa?
 

2 people judged this article.

Comments

1 Tajemná Temnota Tajemná Temnota | Email | Web | 5. june 2014 at 2:40 | React

Vždyt' je to úplně krásné! Není to blbost, možná by na to neumřela, ale ta povídka je strašně krásná!

2 Austin153 Austin153 | Email | Web | 7. june 2014 at 7:52 | React

Je to úžasne :-D
V poviedkach rozhodne pokračuj táto je fakt super :D

3 Katerííína Katerííína | Email | Web | 7. june 2014 at 17:27 | React

Krásné! :))))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement