Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Preteky dračích lodí

1. june 2014 at 22:05 | Akrim |  Príbehy, zážitky
Viete, čo vždy bývajú také tie preteky člnov medzi americkými univerzitami? Tak sme také aj my mali! :)

Toto sú tie dračie lode. V posádke je 20 veslárov a jeden otrokár, pardón, chcela som povedať bubeník, ktorý udáva rytmus.

Bolo to fakt super, i keď bolo celý deň brr chladno a do toho ešte aj mrholilo.
Ani sa mi tam nechcelo sprvu, lebo kamoška, s ktorou sme boli prihlásené (a celý týždeň sa vytešovali), mi večer predtým píše, že má asi natrhnutý krížový väz... Čo teraz, ísť či neísť? Nikoho tam nebudem poznať a budú tam samí fyzioterapeuti, ktorí si u nás vyslúžili trochu pochybnú povesť. Nebuď zbabelec, prehovárala som si do duše. Nepoznáš, spoznáš. Budeš reprezentovať školu. Zabiješ čas, ktorý by si musela stráviť učením. Hybaj! Tak som sa v sobotu ráno pobalila a (klasicky) bez jasného plánu vypadla von.

Ten sa trochu ujasnil, keď som na zastávke stretla dvoch chalanov vystrojených podozrivo športovo. Trochu sme po sebe pokukovali, potom sa niekto konečne opýtal: aj ty ideš na preteky člnov...? A už som mala parťákov. Spoliehala som sa, že tí dvaja ma tam dovedú, lebo povedali, že boli už minulý rok. Omyl. Autobus s nami spravil akési nevysvetliteľné koliesko okolo dajakej plavárne a po asi 10 minútach nás zaviezol späť tam, kde sme začali. Keď sme vystúpili, všimli sme si, že má tam, kde normálne býva číslo, akýsi obrázok plávajúcej postavičky. E? No nevadí, tak pokus č.2.
Vtedy sa k nám na zastávke pridala ešte jedna baba, ktorá je vraj z mojej školy. Jéj! Aspoň nájdem svoj tím, čo by asi mohol byť problém, keď sa tak nadtým zoširša zamyslím, lebo z neho nepoznám ani jedného človeka...

Nastúpili sme do správneho autobusu a šťastlivo sa dostali do Beach City Clubu. Nič zaujímavé, len aby bolo jasné, že už sme akože tam. :D

Fyzio-ľudia sú úžasní! Sú fakt veľmi milí, veselí a tak trošičku osobití. :D Rozumiem, prečo ich ostatní majú tak trocha za čudá. Sú ako také malé hravé zvieratká, stále pobehujú a veľmi radi sa navzájom dotýkajú. Možno preto, že sa tak zaoberajú ľudským telom, sú naň už takí zvyknutí, až sa im zdá úplne normálne stále sa ho chytať. :D

Najprv sme mali zopár cvičných jázd s našim trénerom Felixom, ktorý nás stále chválil. Tvrdil, že máme super rytmus a techniku a opakoval, aká sme šikovná skupina, čo určite hovorí každej, ale nevadí. :D

Potom sme už išli na ostro. Všetci sme boli maximálne vyhecovaní a v návale čistej motivácie netúžili po inom, len schmatnúť pádla a rozdať si to s Dunajskými vlnami. :D Ešte to nemusel byť čistý nával motivácie, ale aj z-z-zima, ktorá nami drgľovala v mokrých tričkách. Prvý kvalifikačný závod sme štartovali proti družstvám štatistikov a chemikov. Parádne sme sa rozbehli a potom... sme to celkom stratili. Naše "ho" sa prekrikovali jedno cez druhé a do toho ešte náhodne duneli údery bubnu. Veslami sme sa skorej mečovali než čokoľvek iné a rozstrekovali vodu efektívnejšie ako fontána... No škoda reči. Chemici a štatistici nás ďaleko predstihli.

Ale nás to neodrovnalo! Už sme mali know-how, vedeli čo a ako. Na bojovej porade sme si dodali elánu a druhýkrát sme sa celí nažhavení chopili vesiel. A tentokrát to klaplo. Bolo to ako nejaký skupinový tanec. Ako jeden muž (aj keď väčšina z nás boli dievčatá) sme sa predklonili dopredu, opreli do vesiel a odrazili vpred. Ako keby loď pod nami ožila a my sme boli jej svaly, ktoré sa pohybovali v dokonalej súhre v rytme bubnových úderov jej srdca. Všetci z toho boli úplne vzrušení, aj Felix povedal, že to bolo úžasné! A...chvíľka napätia...Tu-du-du-du-dúúm (zvučka z milionára). O päť sekúnd horší čas ako minule. A štatistický aj chemický čln nás opäť predbehol. No je vôbec nejaká spravodlivosť na tomto svete? Felix z nás však bol nadšený. Technicky ste skvelí! Ale malý háčik... Vy nemáte žiadnu silu. No čo čakal od člnu plného báb. Ale kvalifikovali sme sa z posledného miesta do polfinále. :D No a potom sme hneď vyleteli, lebo sme zase pretekali proti tým svalovcom zo štatistickej a chemickej.

Bilancia: Presiaknutí a vymrznutí ako zmoknuté kurence, všetky závody sme došli ako poslední... Avšak, po sčítaní celkových časov sme sa predsa len umiestnili na piatom mieste, takže? Fu*k yeah, aj baby to dajú (polovica držala veslo prvýkrát).

http://www.universitybeats.in/2014/03/31/status-of-women-a-paradox/
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 vrania vrania | Email | Web | 7. june 2014 at 12:27 | React

Fúha, tak to klobúk dolu. =) U nás v meste sa tiež čosi také koná každý rok (presnejšie zajtra). Neviem, kto tam súťaží, vlastne som sa tam nikdy nebola pozrieť, ale mama každý rok nadšene hlási, že to bude... Minulý rok sa tam, myslím, so mnou chcela ísť pozrieť, ale pršalo. A tentokrát nemám toľko času...

2 Akrim Akrim | Email | Web | 16. june 2014 at 22:55 | React

[1]: Neviem, či by ma to bavilo sledovať a povzbudzovať, ale v člne to bola fakt sranda. :-D
Inak super, že to poznáš. :-) Ja som predtým o takom niečom nikdy nepočula, asi to nie je veľmi rozšírené, čo je celkom škoda.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement