Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Zlín bol na nás zlý

12. june 2014 at 12:44 | Akrim |  Výlety
Pokračujem v spisovaní zážitkov z moravského cyklovýletu.


V pondelok sa zobúdzame do krásneho rána naplneného štebotom vtáčikov a plieskaním rybiek. Čo sa mňa týka, nie je nič lepšie, ako začať deň raným plávaním v jazere.
Chvíľu som pozorovala dve chocholaté kačky. Jedna sa zrazu celkom ponorila pod hladinu. Keď sa kačky ponárajú, prekotia sa dolu hlavou a trčí im zadok, však? Ale táto zmizla pod vodou úplne celá! Čakala som, kým sa vynorí, no prešla celá minúta a nič. Už som si myslela, že ju niečo zožralo alebo sa vari utopila, keď sa konečne objavila, v zobáčiku držala rybku a ponúkla ju druhej kačičke. Totálne zlaté, nie?

Vyrážame do Otrokovíc. Pri Bille papáme pletenky s paštekou a broskyne v balení po dvoch. M. prechádza popod oblúkovitú fontánu vytvárajúcu vodný tunel.

Cestou do Zlína sme sa vyteperili k hradu Malenovice. Hrad je opustený, je pondelok. Skrývame sa pred poludňajšou páľavou v hradnom kanáli.
Do centra Zlína ideme po psychopatickej šesťprúdovej ceste, lebo cykloznačka tam vedie asi po štvorrozmernej špirále, keď je trikrát dlhšia. Neskôr už sedíme v parčíku pri fontáne, naťahujeme si svaly. Je sranda pozorovať ostatných, ktorí si tiež prišli posedieť k fontáne a rovnako sledujú druhých ľudí. :D
Ideme sa pozrieť do zámockého parku a prejdeme sa po nábreží Drevnice. Samozrejme netrvá dlho a prechádzame sa aj jej korytom. :D
Bez akéhokoľvek zlého mienenia, samo mesto sa mi až tak veľmi neľúbi. Sú mestá, ktoré možno nie sú veľmi pekné, ale o to zaujímavejšie. No tu sme nenarazili na nič, čo by nás upútalo (určite sme len málo hľadali).
Hodláme normálne obedovať a chceme poriadne jedlo, ktoré podľa možnosti nezruinuje náš skromný rozpočet. Na menu už je neskoro a ako naschvál, široko-ďaleko žiadna žrádelňa. Končíme u nejakej pošahanej husi. Presne tam, kde sme skončiť nechceli. Draho a vymýšľanicový jedálniček. Priali sme si obyčajný poctivý šnicel a skončili s citrónom vo vode, kúskami mäsa s nevšednými marinádami a zeleninou, ktorú ani nie sme schopní identifikovať (možnože rebarbora?). Aspoň sme si z mesiačika citrónu podávaného v mištičke s vodou spravili po sedliacku dobrú citronádu.

A potom začalo čisté Zlo. Obrovitánsky kopec, ktorému nedovidno na vrchol. Myslím, že ak existuje nejaká duša, tak tam na tom vrchu za Zlínom som ju vypľula. Ale také veci treba prijímať bez reptania, vždy môže byť horšie. Narazili sme na chlapca s vystrčeným palcom, ktorému zostávalo 30 kilometrov domov. My máme aspoň svoje bicykle.

Po nekonečnej tri štvrte hodine sme sa konečne vydriapali na tú horisko. Ani nechápem, ako som to dokázala, keď mi nefungovala polovica prevodov. A zrazu sme sa viezli doleeee, dediny sa len tak mihali okolo. Rýchlosť do kopca: asi 5 km/h. Dolu približne 50. :D Nad 50 km/h už som to musela zbrzďovať, lebo som sa bála, že vyletím. V dôsledku akcelerácie a preťaženého zadku ma to hádzalo zo strany na stranu a kolo sa podo mnou hegalo, akoby sa chcelo rozpadnúť. Ale bolo to úžasné. :D Na tomto výlete som brzdila viac ako doposiaľ za celý život. :D Zastavili sme sa až v Bíloviciach, kde sme dvom pojašeným babuliam dávali rýchlokurz slovenčiny.

Uvedomila som si, že vy nám nerozumiete! Nie úplne. Tušila som to, ale v hĺbke duše som tomu neverila. Pre nás, hlavne Západniarov, je čeština to isté, čo naša vlastná reč. Slovenčina je pre Čecha cudzí jazyk. Musíte sa sústrediť a nerozumiete nám každé slovo. A ja ani nerozprávam po slovensky, zďaleka nie tak ako tu píšem, ale nárečím veľmi podobným moravskému.

Otázka na Čechov: čítajú sa vám ťažko slovenské články?

Ale zase bolo dáko veľa hodín. Naše nové kamošky nás nechceli pustiť, lebo ich bavilo hádať slová a chceli, aby sme ešte niekedy prišli. Voľky-nevoľky sme sa vyteperili do sedla a o chvíľu už boli v Uherském Hradišti. Pekné mestečko si ukradlo moje sympatie a rada by som tam pobudla, ale času sme nemali nazvyš. Slniečko už sa zase chystalo zapadnúť a my sme si museli hľadať miesto na noc.

Ako obyčajne nás štvali cyklistické cestičky, ktoré sú dobré akurát tak na dodrúzganie bicykla (alebo človeka). Mestá sa snažia tváriť mega bike-friendly, ale z rozbitého chodníka končiaceho každých pár metrov 20-centimetrovým obrubníkom sa teda na zadok neposadím. A použijem radšej vozovku.
No a na dôvažok sme išli po ceste, na ktorej nastražili zákaz vjazdu cyklistom. Môžu také niečo myslieť vážne? :( Medzi dvoma dedinami mám zrazu zosadnúť z bicykla a ďalej ísť pešo po krajnici, vrátiť sa, či najlepšie sublimovať do vzduchu? Nerozčuľujem sa, už nie, len si smutno povzdychnem. Neviem, či je za tým všetkým ozajstný úmysel zlepšiť situáciu bikerom, umožniť cestovanie na bicykli, pretože sa širokým oblúkom míňa účinkom. V skutočnosti vo mne pretrváva opačný dojem. Samé nezmyselné ceduľky, všetko zakázané, znemožnené. Len vo všetkom zabrániť a nahnevať, akoby to bolo cieľom.

Kempujeme na jazere pri opustenej rybárskej chatke. Posledné hodiny dňa trávime na móle, obklopení hotovým žabím orchestrom. Nikdy som si nemyslela, že žaby môžu tak ohlušujúco kŕkať! Jeden mimoriadne urastený exemplár sa mi podarí odfotiť. Na lícach sa mu vydúvajú vačky z tenkej blany ako bubliny. Zaspávame za zvukov pôsobivej žabej kakofónie.

Prešli sme 55 km.

Žabiak, operný maestro.

Pokojný večer na jazere.

Rozkvitnuté riasy na jazere. Netušila som, že riasy kvitnú!

Zobúdzanie do nového rána.

P. S. Zlín určite nie je zlý, len nás trošku potrápil.
Nasleduje článok z posledného dňa výletu.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Vendy Vendy | Web | 14. june 2014 at 16:01 | React

Krásné fotečky, zvlášť ta poslední, úplná romantika!
Zlý Zlín, to mě pobavilo. Co je tam k vidění, nevím, snad Baťovo městečko, teda Baťův podnik a jeho domky pro zaměstnance, myslím že to dávají k prohlídce jako raritu, a pak nějakej věžák, ze kterýho jde koukat.
Slovenštině většinou rozumím, i když nevím jestli bych rozuměla při rozhovoru, když čtu, tak si slovo líp přeložím. Číst slovensky mi trochu dělá potíže, ale ne zas tak obrovské, protože jsem slovensky zlouskala Čachtickou paní a šest dílů Angeliky a četla se mi pohodově. Díky tomu jsem taky pochytila pár výrazů a nádavkem jsem si koupila Slovensko-český slovník, zní to možná srandovně, ale přece jen je dost slov ve slovenštině hodně odlišných. (Kozub, například, na to jsem přišla až náhodou, co to vlastně je :-D)

2 Kira Kira | Web | 15. june 2014 at 17:41 | React

Jůj ten žabák, to je skvělá fotka, taková se jen tak někomu nepovede! :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement