Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


5, 4, 0 ...štart!

3. july 2014 at 8:38 | Akrim |  Chorvátsko
Tak je to konečne tu. Deň D. Je pre mňa ťažké popísať svoje pocity, lebo, no...necítim sa, ako keby to malo byť už tu. Asi rok sme všetko plánovali, analyzovali a odrazu už máme ísť? Deň dopredu som nebola ani poriadne zbalená, o pol desiatej večer som ešte iba doťahovala posledný šrób na bicykli a dúfala, že všetko ostatné bude na poriadku. Naraz sa všetko zbehlo strašne rýchlo a ja by som súrne potrebovala ešte trocha času, jeden deň... Ale toto nebola správna chvíľa na váhanie a výhovorky. Teraz alebo nikdy. A tak sme 28. júna o 7:30 vyrazili.

Nem tudom Magyarom...

Ako sa to hovorí? Začiatok zlý, všetko dobré? Strašne nám fúka oproti, akoby nás vietor chcel zahnať späť domov, ale my sme hlúpi a nedáme sa.

Prvý problém: chceme kúpiť forinty. Lenže banky majú podľa všetkého v sobotu zatvorené. Tu du du du duuum (zvučka z Milionára). No veď neva, zameníme v Bratislave. Lenže aj bratislavské banky majú zatvorené. Takže plán B. Plán Bé neni, ale vraj existuje Zmenáreň na Obchodnej. Hádajte čo? Oni ju zrušili. Forintov máme ledva dosť nato, aby sme prvý deň neskapali od hladu. Blbé. A zajtra je nedeľa. Zlá karma, zlá, zlá, zlá. Ale my sme sa nedali a išli do turistického informačného centra dozvedieť sa, že za Tescom je zmenáreň! Jeeej, naše srdcia zajasali, ale nie na dlho... Zmenáreň tam je, ale máva otvorené do jednej. Bolo štvrť na dve. Niekto tam hore nás nemá rád. Alebo nás skúša. Nebudem vás ďalej napínať, príbeh sa šťastne skončil a forinty sme zamenili v Tatra banke v Auparku.

Z Petržalky vedie celkom dobrý cyklochodníček cez Rajku až do Győru (takzvané Eurovelo 6), určite si ho vyskúšajte. Ak budete mať šťastie a nepofučí vám do ksichtu (tak ako nám, fakt díky, Vietor), môžete sa pohodlne odviezť po rovnej asfaltke bez jedného preradenia až do Győru. Len v mestách je to niekedy blbé, krivé, rozbité, veď napokon ako vždy (cyklotrasy končiace obrubníkmi, urban planning level génius).

Rajka. Mali sme na obed neprekonateľné fašírky z domu.

V Mosonmagyarovari sme mali sprchu (také veci si človek cení). Nooo, takú trošku improvizovanú. Vodovodný kohútik a fľaška. Za tmy. A voda bola...no, nebola teplá.

Komunikáciu zatiaľ tiež vcelku zvládame... Okej, možno nie tak celkom. Jónapod, supermarket? Danke. Asi by sme si mali rozšíriť maďarskú slovnú zásobu.

Maďarský dom so slamenou strechou.

Je druhý deň našej cesty a M.-ove zadné koleso začalo pišťať ako čerstvo vyliahnuté kuriatko. Pokúsili sme sa to ignorovať, ale ono neodbytne cvrlikalo, až M. objavil trhlinu v ráfiku. A ďalšiu. A potom sa nám zdalo, že ešte aj jeho predné koleso je mäkké. A tak to pomaly začínalo ísť všetko do sračiek. Stáli sme na kraji cesty s jedným nepojazdným bicyklom, bezradní, čo robiť. Tejto chvíle sme sa hrozili a naivne dúfali, že nepríde, ale ona prišla, presne podľa všetkých očakávaní (ale už na druhý deň? wtf?!). A nám sa do hláv začal vkrádať červíček pochybnosti... A tak sme to otočili a išli domov. Ale nie, srandujem. Ešte nie.

Z najbližšej brány vybehol ujko kričiaci: defekt? A zavolal nás do dvora, kde sme všetci traja koleso chvíľu bezradne ohmatkávali a potom sa nato vykašľali. Ujo nám ponúkol pohár chladenej citronády a chvíľu sme posedeli v jeho kuchyni plnej trofejí a pohárov z výstav maďarskej vižly. Dorozumievali sme sa len pomocou hŕstky slov ako hobby, probieren, vakacio a danke. My sme poznali asi zo päť slov maďarsky a on asi toľko nemecky. Ale posolstvo bolo jasné a nepotrebovalo preklad. Pán M.-ovi veľkou hustilkou dofúkal koleso a zaželal nám šťastnú cestu a my sme vedeli, že pokračujeme.

Vydali sme sa zvyšné 3 km do Győru hľadať servis. A aby sme nezačali byť prehnane optimistickí, došlo nám, že je nedeľa. Vtedy to s našou morálkou počalo ísť už naozaj z kopca. Druhý deň na ceste, zlomené koleso a defekt, nikomu nerozumieme a všetko je zavreté. To je dobrý výkon, nemyslíte? A vtedy sa konečne stal ten malý zázrak, na ktorý sme čakali. Hneď po príchode do Győru sa pred nami otvorila brána, z ktorej vychádzalo svetlo a božský hlas nás pozýval ďalej... Okej, možno sa to neudialo presne tak, ale zbadali sme vonku na výveske bicykel a vo dvore otvorenú garáž a z garáže vybehol sympatický chalan v zamastených rifliach, ktorý povedal že little bit english...

Tios je fajn chlapík, ktorý sa nám snažil pomôcť, ako len vedel. Nemali rám správnej veľkosti, ale on nejaký vyhrabal. Tie lúče boli príliš dlhé, tak ich posplietal dajakým vlastným inovatívnym spôsobom. Z polhodinky sa stala hodinka, z hodinky hodina, z hodiny dve a tak ďalej... v opravovni sme strávili takmer celý deň. Z natrhnutého ráfika sa stala aj opotrebovaná pneumatika a ešte zopár ďalších závad, takže sa nakoniec menila guma, celé koleso a na druhom sa lepil defekt. M.-ovo kolo viselo pol dňa zo stropu ako obesenec. Vyzeralo to, že budeme tróóšku pozadu s plánom.

Tím, ktorý nám dal dokopy kolá a zachránil tak našu misiu pred stroskotaním.

Tios je človek, ktorý svoju prácu robí srdcom. V dielni trávi aj svoj voľný čas a vraví, že to robí rád, lebo je to jeho "dream job". Jeho vlastný bicykel, ktorý si skonštruoval, je pravdepodobne svetový unikát s originálnymi súčiastkami (samozrejme som sa na ňom povozila, jazdilo sa na tom strašne blbo, ale vyzeralo cool a hlavne malo ventily v tvare lebiek). Zlomený odmontovaný rám M.-ovho kolesa hodil cez celý dvor dielne so slovami: "Broken shit".

V ten deň sme sa nedostali už nikam, vlastne sme sa dostali ešte úplne do kelu, blížila sa búrka a kempovali sme v kukuričnom poli.


Pokračovanie už čoskoro!
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement