Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


Cyklo po Poľsku 1

22. july 2017 at 16:00 | Akrim |  Poľsko
Prvá tohtoročná dovolenka (bude totiž aj druhá) sa uskutočnila a to aj napriek mizernému plánovaniu (šak je to len záhumenské Poľsko, čo tam už len treba za prípravu). Pri spešnom balení som síce nevedela, či zoberem jedno dlhé tričko a dve krátke alebo radšej tri krátke, nakoniec som dala 2+2, bo určite bude zima a pome už. Náš výlet sa začal dlhou cestou vo vlaku k Baltskému moru.

Najprv sme sa ocitli v divnom poľskom PKP Intercity, ku ktorému najskôr museli pripojiť náš vozeň pre bicykle (to im samozrejme nešlo), keď ho pripojili, nakoniec v ňom aj tak žiadne miesta pre bicykle neboli, celú cestu stáli v chodbičke a dokonale ju vyblokovali. V našom čerstvo zapojenom vozni sme boli úplne sami, čo tiež bolo poněkud podivné. Okrem toho neboli dvojsedačky zoradené v dvoch pravidelných zarovnaných radoch, tak ako tomu zvyčajne býva, ale nejako náhodilo rozhádzane v rozdielnych rozostupoch... bol to dosť čudný vagón. Potom vošiel nejaký chlapík v orandžovej cestárskej veste a ja som už fakticky čakala, že nám dojde povedať: vagón sa pokazil. Ale on nám iba otrčil holú riť vytŕčajúcu z nohavíc, pozbieral vreca s odpadkami a zas odišiel. Keď sme sa konečne pohli a pomaly oslavovali, že predsa len pofrčíme, išla som konečne na záchod. Pustím vodu v umývadle a tá sa vyvalila v masívnom prúde, až sa mi to zdalo divné. Keď sa masívnym prúdom valila ešte aj po 10 minútach, bolo to definitívne čudné. Nakoniec sme tečúcu vodu (prehlušovala hrkotanie vlaku) počúvali ďalšie 2 hodiny a čakali, kedy sa konečne minie zásobník. Skoro ako wtf srbský vlak, kde sme dostali rezervácie na neexistujúce miesta.

Inak ale cesta prebehla v pohode, večer sme vystúpili v Gdyni a uvedomeli si, že sme 650 km od domu, čo je asi najďalej, ako sme sa spolu s M.-om a s bicyklami kedy dostali. Blbé bolo momentálne akurát to, že bol víkend a my sme nemali miestne lóve. Úžernícky kurz v staničnej zmenárni sme povedali, že si môžu strčiť napríklad za klobouk a išli sme do mesta hľadať kantora (učíme sa prvé cudzie slovíčko). Nakoniec sme jedného naozaj našli, nakúpili zlaťáky a dostali k nim lízatka. Kúpili sme jedlo a pitie a ideme k moru!

To by nemusel byť problém, lebo more je všade okolo. Teda ak človek nezablúdi v prístave, lebo prístav je tiež tak nejako všade. Na mape sačrtá nejaký prúžok vybiehajúci do mora, tak iďme tam. Je tam dlhé mólo s pešou zónou, stánkami, parkom, fontánou a všetkým. Na konci plošiny sa otvára pohľad na more, teda otváral by sa, keby nebol v ceste obrovský, škaredý vlnolam. Typiš.

Výhľad na vlnolam

Tak my ideme. Začína noc (drž hubu), to aby sme pomaly vypadli z mesta a pohľadali nejaké kľudné miesto na táborenie. To sa ukázalo prekvapivo jednoduché, lebo celé gdaňsko-gdyňské pobrežie je akýsi lesopark s pásom pieskových pláží. Síce som v tom lesíku, tesne než sme sa zakempili, narazila na rodinku divých prasát, ale rozhodla som sa, že to nebudem nijako analyzovať. Pri zaspávaní sme počúvali špliechanie vĺn v pozadí a tešili sa na raňajky na pláži.

Ráno na pláži

Ďalej sme pokračovali do Gdaňsku, to bolo hneď kúsok. Majú to tam konc dobre spravené, pobrežím vedie cyklocesta hneď popri pláži, s dostatočnou dávkou prírody a dostatočne gastronomicky vybavená. Keď sme sa dosť pomotali po pobreží, zamierili sme dole do mesta. Tam to bolo nasraté ľuďmi ako na Václaváku, nedalo sa tam ani hnúť a prepletali sme sa skupinami nemeckých a holandských dôchodcov. Rybí trh bol zavretý, lebo deň Pánov a hlavný chod v reštike drahší ako v centre Viedne, wtf? Čo je zaujímavé, dvaja ľudia (a neskôr počas cesty ďalší) nás oslovili kvôli našej cestovateľskej novinke, skladaciemu solárnemu panelu rozprestretému na bagáži a vyhrievajúcemu sa na slnku. Neviem, čo presne chceli hentíto, lebo na cudzie jazyky tu prdia presne ako u nás, ale zaujato naň ukazovali.

Maják

Malý kanál

Veľký kanál

Veľké lode

Z Gdaňsku sme išli nejakou treťotriednou cyklocestou cez luhy a háje do Malborku, kam sa asi dostaneme až zajtra. Dovtedy sme si užívali poľský vidiek, mňa osobne ale malebné cyklocesty z rozbitých betónov za chvíľu dožrali, takže som lobbovala za návrat na normálny hlavný ťah so známou vôňou výfukových plynov. Bicyklovali sme, pokým nám nestačilo, našli si spanie a spali.

Taký lejačisko, čo bol v noci, som ešte vonku nezažila. Normálne je počuť dažďové kvapky bubnovať na plachtu stanu ako také vzdialené šumenie, ale toto bolo hlasné plieskanie a nie tak že bum, bum, bum bum, ale bubububububuuum treeesk BUUUUM. Okrem toho fučalo ako pominuté a dvakrát nám povalilo bicykle, takže sme ich nakoniec nechali ležať dead na zemi. Našťastie sme z toho vyviazli dosť dobre, len jedny legíny, ktoré som mala len tak pohodené v bikových kabelách zostali mokré. Autoplachta odolala, aj keď sa na nás vyliali hektolitre vody.

Ráno z toho bola už len príhoda, pobalili sme a vyrazili do Malborku na stredoveký hrad. Videli sme ho pár dní dozadu z vlaku a povedali sme si že mňami-mňam, tam ideme, máme to po ceste. Podľa rôznych internetov je to vraj rozlohou najväčší zámok na svete a najväčšia tehlová stavba na svete. Každopádne je to UNESCOvé dedičstvo a je to vážne obrovské. Na mieste sme zistili, že skoro celá stavba je nová, lebo pôvodný hrad takmer úplne zničili za II. vojny, preto je dvojfarebný. Na múroch sa striedajú miesta zo svetlých a z tmavých tehál.

Najväčší hrad na svete

Tehly dvoch farieb

Keď sme sa už dosť pokochali a začínalo nám byť až moc teplo, a hlavne prišiel čas obeda, začali sme sa obzerať, čo by sme takého zbaštili. Našu pozornosť upútala Rytierská krčma, kde jedlo varili v kotlíkoch nad ohňom. Bol to iba taký pojazdný stánok, ale všetko bolo drevené a hrala stredoveká hudba. Ujko v hábite tam mal zmajstrovaný drevený príves upravený ako grill a malo to peknú atmosféru.

Potom sme pokračovali v ceste ďalej cez nejaké kopanice, i keď pri dôkladnejšej analýze zistíme, že Poľsko veľmi nemá kopce. Takže sú to skôr tajtrlíky, kde to ale naozaj vyzerá ako na dedine spred 50 rokov, nie sú tam žiadne ulice alebo súvislá zástavba, len kde dom tu dom.

Dom z 18. storočia

Poľské cyklocesty

Kemp sme si spravili pri jazere, kde bolo všetko obsrané po dajakých vtákoch, lebo to bol zas nejaký fasa rezervát. Dôkazom toho bola voda v jazere, ktorá bola tak špinavá od žaburín, že som sa radšej umyla v kanáli hneď vedľa.

Pokračovanie nabudúce.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Eliss Eliss | Web | 22. july 2017 at 16:47 | React

Vida, i Polsko skýtá krásná místa! :-)

2 mylittlethings mylittlethings | Email | Web | 15. august 2017 at 21:03 | React

[1]: Väčšina toho, čo som videla, bola skôr rozporuplná ako krásna. :D Ale oplatí sa navštíviť.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement