Vitaj čitateľ,
nenájdeš tu nič zvláštne, akurát silno alebo aspoň slabo osobné články, malú galériu
mojich DIY DIM výrobkov a zopár úryvkov z cestovného denníka. Maj sa počas pobytu
na mojom blogu aj po ňom dobre, prípadne ako sám uznáš za vhodné. Pac a pusu,
Akrim.


07/2017

10. august 2017 at 10:48 | Akrim
Niekedy bol máj, ten sme boli na dofči, potom bol jún, ten sme sa snažili vylepšiť domčúr a už si nepamätám čo ešte a teraz bol júl, o ktorom idem konečne písať.

Júl bol viac menej pohodový, hlavne bol pokoj v robote. Prázky, vedenie na dovolenke, takže sme si váľali šunky. Ale hlavne som si niečo uvedomila: karta sa obrátila. Je mi jedno, či ma budú nadriadení a frustrované mrochty pucovať a buzerovať za pikačoviny. Teraz som to ja, u ktorej si to oni nechcú posrať. Raz mi dobre zdvihnú mandle a môžem za sebou s chuťou tresknúť dverami. A realita je taká, že ma tak ľahko nenahradia. Čo si budeme nahovárať. Uvedomila som si, že som v pozícii, kedy mi môžu hovno. Sranda, že som sa nechcene stala tak trochu autoritou, o čo mi vlastne nikdy nešlo. Spravím, čo sama uznám za vhodné a nikto mi nepovie ani pol slova. Robím svoju robotu a robím ju dobre. Tak aspoň mám svoj vytúžený pokoj svätý. Aj keď to značne komplikuje veci. Nikdy som tu neplánovala nejak vytŕčať, chcela som to tu len v pokoji dotiahnuť do konca. A keď sa so mnou odrazu z ničoho nič začala baviť ako s naj kamkou jedna zo "skalných", akýchsi čestných zamestnancov firmy, pripadala som si ako keby som zrazu bola povýšená do nejakého prominentného klubu. Ufff. Dúfam, že to tých pár ďalších mesiacov prežijem bez ujmy na zdraví. Lepšie je mi s mojimi Bulharkami a Bosniačkami v loserskom imigrantskom klube.

Raz som tak opäť išla pod rúškom noci domov a v parku pri rieke ma pristavil chlapec, ktorý si zapletal akési venčeky z vŕbových vetvičiek. Opýtal sa, či si s ním na chvíľu nezahrám hru, nebude to dlho trvať. Čisto náhodou som sa vtedy výnimočne neponáhľala a mala ešte nejakú rezervu do vlaku, tak že ok, môžem. Ukázal mi v tráve zapichnutý konár, na ktorý sa mám snažiť koliesko z prútikov hodiť. Každý máme vraj 3 pokusy. Predstavili sme sa a keď Jakub počul moje meno, úplne odveci sa po slovensky spýtal, či som zo Slovenska. Skoro ako keď sa tej Sekulanky na parkovisku pýtali, pani vy ste zo Sekul? Šak máte ŠPZku SE... Jakub, ževraj maďarský Slovák, bol vcelku sympaťák. Netrepal úplne z cesty, náhodou sa s ním celkom slušne konverzovalo. Kolieska z vŕby neboli veľmi vyvážené a hádzali sa dosť blbo. Netrafila som ani jeden z troch a on tiež nie. Potom sme išli druhé kolo a ja som rozmýšľala, že je to vlastne celkom zlaté, ale niečo tu nepasuje. Pri treťom hode sa mi podarilo zhodiť list nastoknutý na konári, ale kruh spadol vedľa. Jakub povedal, že to nevadí, zhodila som list a to je prémia, takže som vyhrala. A potom prišiel okamih pravdy. Keď som povedala, že pracujem s kožnými vzorkami, vyzliekol si kabát a ja som uvidela zjazvené lakťové jamky. Ukázal mi veľkú, boľavú zapálenú hrčku, ktorá sa mu spravila. Som hlúpy, povedal. To mám z toho, že si pichám. Aj teraz som si pichol heroín.

Aké to mohlo byť pekné, rozmýšľala som, keď som sa ponáhľala na vlak. Mohlo to zostať zaujímavým stretnutím, príjemným rozhovorom, skrátka len peknou chvíľkou s náhodným človekom. Keby nebol nadrogovaný. A keby nebol, hral by sa pri Dunaji kruhy s pletenými vŕbovými venčekmi a prizval prechádzajúceho človeka? Prečo ma neosloví obyčajný nesfetený človek, aby som s ním hrala kruhy?

Už sme sa celkom zabývali v domčúri a naozaj sa tam veľa vecí za toho polroka zmenilo. Nespravili sme toho toľko, koľko sme chceli, ale podarilo sa nám to tam zobývateľniť. M.-ovi rodičia sú strašne zlatí a stále nám nejako pomáhajú. Zásobujú nás jedlom, posielajú nám ovocie a zeleninu zo záhradky a niekedy dokonca dostaneme hotové obedy, mňam. :D A potom človek zostane len nechápavo civieť s otvorenou papuľou, lebo mozog to proste nedokáže poňať. Prečo niekto, koho sa poprosí prevziať od kuriéra zásielku, nechá stáť kartón s novým, nevybaleným nábytkom vonku na daždi?! Čo ho môže viesť k tomu, aby také niečo urobil?

Svoju rodinu mám rada, ale niektoré veci sú proste neodpustiteľné. S ľuďmi, ktorí svojou nekonečnou prijebanosťou znivočia moje snaženie, nechcem mať normálne nič spoločné. Keď to ale robí niekto z famílie, nemôžem s ním ani prestať komunikovať. A je to ešte o to lepšie, že dokelu vlastná rodina mi snáď nemá robiť zle, nie...? Je mi jedno, či je to debilita alebo ignorancia, oboje sú rovnaké zlo. A koľko inteligencie je asi treba k tomu, spojiť si v tom svojom slepačom mozočku, čo napríklad spraví drevotrieska vo vode a že ju potom môžem rovno vyhodiť?? Takže ďakujem pekne, opäť raz. Smutná pravda je a som o tom naozaj presvedčená, že tí ľudia si to neuvedomujú. Ono im to vôbec, ale vôbec v tom ich malom, obmedzenom svetíku nedochádza. Našťastie už som vo veku, kedy sa môžem obklopovať ľuďmi, ktorými chcem.

Za posledné mesiace nebolo veľa času na tvorenie, ale pár drobností som stvorila. Mám namaľovaného prvého čínskeho draka, z ktorých by som jedného pekného dňa rada mala sériu. To je ale podmienené tým, že mi ďalšia vetva rodiny nasľubovala čínské závesné kalendáre a samozrejme na mňa pozabudla. Tak ako s ostatnými vecami, ktoré mi ochotne sľubovali a kinda to ponáhľalo. Tak díky, obrovské díky, že ste sa na mňa tiež vysrali, ono mi to len zničí všetko o čo sa do budúcnosti snažím. Možno si môžem napríklad zapchať dieru v zube slovíčkami ako keď budeš niečo potrebovať, kľudne sa ozvi. Myslím, že neozvem.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 M. M. | 10. august 2017 at 10:59 | React

Za kazde "Prázky" a "kamkou" zomrie jedno maciatko.

2 mylittlethings mylittlethings | Email | Web | 11. august 2017 at 10:34 | React

[1]: Potom by neboli plné útulky.
Keď je kamka použitá zosmiešňujúco, kapú komáre. A prázky sú fpoho. :D

3 krtek krtek | 14. august 2017 at 16:35 | React

Fajn článok, držím palce v zútulňovaní vášho domčúra. Je mi naozaj ľúto, že máš takú prijebanú a obmedzenú rodinu, lebo tiež som toho názoru, že nikto by ti asi nemal bližší a mali by ste spolu ťahať za jeden koniec. Čo už, keď sa niekto dištancuje a izoluje do vlastného sveta, ktorý je určite lepší než ten druhý, menejcenný a zakomplexovaný. Snáď ti nezmizne úsmev z tváre ani napriek deravým zubom.

4 mylittlethings mylittlethings | Email | Web | 15. august 2017 at 21:36 | React

[3]: Tak ďakujem.
To ale nemám. Spomínam prijekakaných a obmedzených jednotlivcov. Jasnačka, že sa vyskytnú aj v rodine a nebudem sa z dôvodu pokrvných vzťahov tváriť, že takí nie sú. Píšem o faktoch a keď sa niekomu nepáčia, asi by mal niečo robiť, lebo ja z mojej pozície to nenapravím.
Izolácia sa mi stále nezdá dostatočný dôvod na hajzlovstvo.
Netvrdila by som, že menejcenný a o zakomplexovanosti neviem nič. Ale robiť sa, že som vlastne nič nespravil alebo že za moju hlúposť môže niekto druhý, je ukážka obmedzenosti. A preto sa mi svet bez týchto javov zdá vhodnejší.
To snáď nie, ale možno mi za chvíľu zmiznú zuby.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement