Postupne sa sťahujem na adresu: http://akrim.underald.net/


Na bicykloch cez Rumunsko - deň 2

12. november 2017 at 21:31 | Akrim |  Rumunsko
Buftea - București - Urziceni (odhadom 83 km - čítaj nižšie)

Po dni vyplnenom komplikovanými presunmi sme konečne začali náš cyklovýlet! Ako prvé sme zamierili do Bukurešti. Hneď ako sme ráno vyrazili do sveta, mohli sme pozorovať osobitosti rumunského folklóru. Zbehli sa okolo nás túlavé psy a na ceste sme predbiehali koňský povoz.

V Bukurešti sme sa zastavili v Parcul Bazilescu, viac menej náhodou, aj keď neskôr som prišla nato, že som sa tam chcela ísť pozrieť na ruinu letného divadla. Budovu zakrývajú nejaké lunaparkové stánky, kolonády sú pletivom chránané proti vstupu a všetko je obsrané od holubov. Dá sa nakuknúť cez diery v plote (len si človek pri fotení musí dať pozor, aby zhora neschytal šťastnú nádielku). Keby som chcela byť veľmi vychcaná, vedela by som sa prešmyknúť aj dovnútra, ale nejako sa mi nechcelo a mala som pocit, že by som tam nič až také super nenašla.

Teatrul de Vară




M. chcel vidieť budovu parlamentu, tak sme zamierili tam. Pri pohľade na tú monštruóznosť som zareagovala jediným možným adekvátnym spôsobom: "Čo ti mete?!" A mete nebolo slovo, ktoré som použila. Je to ako facka tomu, čo ste si mysleli, že je hranica absurdnosti. Išli sme donvútra na záchody, aby sme mohli povedať, že sme boli v parlamente a potom sa vybrali do mesta.

Palatul Parlamentului




Staré mesto nie je nijaké veľké, sú tam také tie centrovité uličky s reštauráciami a terasami, klasika až nuda. Potom kopa ozdobných ortodoxoných kostolov rôzneho datovania, nič čo by nás zvlášť nadchlo. Ten prvý neviem nájsť na internete, druhý je kláštor Stavopoleos.



Keď človek vylezie hociktorým smerom z historického centra, narazí aj na takú tú balkánsku funkčnú ošumelosť. Polorozpadnuté barabizne a hneď vedľa moderné výškové sídlo banky.

Potom už sme sa zamierili dedinu. Je to balkán, po ceste jazdia Šmajdalfovia se svým malým koněm, ve svém malém voze, vodiči s úľubou trúbia, všade je bordel a túlaví čokli a babky a dedci sedia pred domom na lavičkách. Ďalšia vec, ktorú sme si všimli, bol extrémny počet dácií. Každý v Rumunsku má Daciu, taxikári, policajti, autoškoly, všetky pick-upy sú staré dácie. Pred každým obchodom od nás cigáni žobrú peniaze a dotvárajú tak miestny kolorit.

Naschvál sme išli na cyklo až v septembri, lebo sme sa nechceli v tých pekelných horúčavách počas leta plahočiť na bicykloch. Okolo poludnia sa to dalo, ale navečer sa aj tak zohrial vzduch a bolo neznesiteľne sucho a horúco. Pri šlapaní sme sa prehrievali a teplá voda z fľašky nám veľmi nepomáhala ochladiť sa.

Za posledného svetle sme postavili stan v nejakej zátoke pri rieke. Breh bol škaredý a vo vode husté riasy, tak aspoň sprchu s fľaškou od minerálky. Čo je už teraz zle:

1. Nemáme nijaký tachometer. Ja nikdy žiadny nenosím, lebo seriem na to a viem, že M. vždy tachometer má. M. si ho teraz zabudol, takže smola. Sme bez hodín, teplomeru a takých tých zaujímavých dát o prejdenej vzdialenosti, priemernej rýchlosti, atď.

2. Očividne som si nejakým nedopatrením zobrala iba jedno tričko s krátkym rukávom, čo bude pravdepodobne trochu málo na 3 týždne. Najlepšie by bolo, keby sa ochladilo a môžem nosiť svoje ostatné 2 tričká s dlhým rukávom.


 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement